Bluegrass Večer Fest Horná Poruba 2024 – reportáž

Už tradične posledný júnový víkend kroky fanúšikov bluegrassu na Slovensku, ale nielen tu, mieria do dedinky Horná Poruba. Tohto roku, 28. až 30. 6., sa tu uskutočnil už 27. ročník festivalu, ktorý sa nezmazateľnou stopou vpísal do sŕdc mnohých, ktorí sa tu radi vracajú.

Tak som tu v piatok zamieril aj ja so svojou drahou. Predpoveď počasia dávala tušiť, že dnes to nebude úplne ideálne a tak nás pri stavbe stanu poháňali všetci okolo, že „rýchlo, kým nepríde búrka“. Tá síce prišla a medzi štvrtou a piatou aj padlo pár desiatok kvapiek, ale zatiaľ čo sa ešte preháňala po okolitých Strážovských vrchoch a zhadzovala prúdy vody do dolín, amfiteáter na Otoči to prežil bez väčších škôd. A tak sa tu zhromaždili ľudia, aby si vypočuli dobrú muzičku. Všetko to začalo presne o siedmej.

Aby som nemusel príliš hodnotiť, oslovil som kapely s dvomi otázkami, na ktoré som dostal odpovede:
1. Ako vaša kapela vníma festival v Hornej Porube, aký máte k nemu vzťah?
2. Ako sa vám hralo tohto roku?
A tu sú odpovede od tých, čo vystupovali v piatok:

B4 – Jaro Nečesaný

Keďže som s kapelou Krok bol aj pri úplných začiatkoch tohto dnes už renomovaného festivalu,
1. mám k nemu (aj ostatní členovia kapely) výnimočný vzťah. Vždy sme považovali za česť zahrať si v Hornej Porube. Aj keď v 2.polovici 90. rokov mala kapela pauzu, sledoval som každý ročník ako divák a tiež aj ako hudobný redaktor rádia D.C.A., kde som ho aj propagoval vo vysielaní. S odstupom času vidím, že aj vďaka tomuto festivalu bluegrass na Slovensku žije, vznikajú nové mladé kapely a pribúdajú skvelí muzikanti, ktorí obohacujú tento žáner. Za to samozrejme patrí organizátorom, najmä Paľovi Daňovi obrovská vďaka.

2. Hralo sa nám výborne, počasie bolo ideálne, zvuk, myslím si, tiež OK, publikum bolo ako vždy vynikajúce. A čo má tiež nemalý význam, potešili ma stretnutia a rozhovory s dlhoročnými priateľmi. Aj za kapelu B4 môžem povedať, že to všetko intenzívne prežívame. Teší nás, že publikum reaguje pozitívne aj na naše repertoárové novinky, keďže ich premiéru si nechávame práve na BgVF.

Sakrapes – Pavel Páca Petržela

1. Na festivalu jsme hráli poprvé, tudíž jsme se sem těšili. Představa byla, že se jedná o velikou akci, realita byla příjemnější, že BGVF je menší domácí záležitost. Vztah jsme si zatím nevytvořili.

2. Hrálo se nám velice špatně, protože takřka celou naši produkci na pódiu něco hučelo. Zvukař to vůbec nezvládl. Kdyby to takhle hučelo Křesťanovi a Traperům, vůbec by to neodehrál. Takže resumé: škoda, že to Jiří Elger zmastil, nebudeme vzpomínat na Hornou Porubu nejlíp.

Bluegrass Time – Pavol Štefek

1. Festival v Hornej porube je dlhé roky naša srdcová destinácia a vždy radi prijmeme pozvanie zahrať. Je to na Slovensku jediný na bluegrass zameraný festival, ktorý sa za roky existencie stal, verím, že nie len pre nás, miestom stretnutí kamarátov a priateľov tohto žánru. Samozrejme by to nešlo bez tímu organizátorov – bluegrassákov, srdečných ľudí, čo sa prenáša do pozitívnej a srdečnej atmosféry podujatia. Odporúčame každému už teraz 28 ročník…

2. Hralo sa výborne, ďakujeme publiku za odozvu. Zahrali sme set našich autorských skladieb a veríme, že potešili.

Album – Petr Gärtner

1. Vnímáme tento festival velmi pozitivně a máme rádi festival, přátele, muzikanty i návštěvníky a vždy se sem rádi vracíme. Velmi děkujeme Reyovi za organizaci a naše pozvání.

2. Vždy se nám zde hraje výborně, publikum je velmi vnímavé a na stejné vlně. Je to prostě radost. Přejeme ještě spousty dalších ročníků.

Sobotné ráno privítalo slnečné lúče a veštilo, že dnes sa človek zapotí. Aj všetky mobilné aplikácie hrozili vysokými teplotami, ktoré dorazili aj do tejto doliny pod Vápeč a nešetrili vôbec nikoho. Priamy zásah slnka na nepokrytú hlavu po prebdenej noci zanechal na mnohých neblahé následky. Ale dobrá nálada gradovala a všetko to pozitívne privítalo na festivale množstvo návštevníkov. Podľa môjho skromného názoru tu bolo najviac divákov, ako som kedy videl. Azda to prekonalo aj minulý ročník, ktorý patril k tým najnavštevovanejším. Čakala nás porcia jedenástich kapiel a ešte akéhosi predskokana, ktorý sa tam počas dňa sformoval.

Bluecity – Miro Albrecht

Do Poruby chodíme už dlhé roky v podstate ako diváci a teraz sme mali možnosť si to vyskúšať aj z pódia. Je to zaujímavé zistenie, hoci tréma bola, ale v hľadisku boli samé známe tváre. Je to pre nás „rodinný“ festival svojou atmosférou, lebo veľkú časť publika, organizácie a návštevníkov poznáme aj osobne. My sme skoro domáca kapela. Trenčín je len pol hodiny autom. Nás dokonca prišli podporiť kamaráti z okolia Púchova, tak sme mali najviac tvárí, ktoré sa na nás z hľadiska pozerali a usmievali. Takže hoci sme hrali prvý krát, bolo to  v publiku najlepšie osadenstvo, ktoré sme mohli mať. To že traja speváci mali problém s hlasom, je jedna vec, aj tak to zaspievali podľa mňa dobre na to všetko. Ja som mal zlomený prst a ešte som na gitaru hrať nemohol a takže Betka namiesto mandolíny hrala gitaru… tak sme boli ochudobnení o nástroje. Juraj mal len jeden a pol mesiaca, aby sa všetko naučil spievať, nieto ešte hrať, aby nahradil Michala, ktorý nás tak náhle opustil. Vanda na banjo a dobro, Ľuboš na basu hrajú s nami rovnako iba túto krátku dobu. Dobre. Ja som spokojný a viem, že nabudúce to bude ešte lepšie, pretože tieto komplikácie, dúfam, odpadnú do ďalšieho vystúpenia (nech bude kdekoľvek a kedykoľvek). A myslím si, že v kapele je dobrá, nápaditá atmosféra a tento festival ju ešte viac umocnil a zjednotil.

Hazard – Jarda Mikl

Nejlepší BG festival, na kterém jsme byli. Náš vztah je k němu je citová záležitost. Hrálo se nám skvěle.

Tieň – Stanislav Valach

1. Festival  v Hornej Porube vnímame určite aj vďaka Reyovi ako náš festival, kde sa cítime ako doma. V mnohých ročníkoch sme aj aktívne pomáhali pri jeho realizácii. Keďže do Hornej Poruby sme si chodili zahrať ešte pred oficiálnym vznikom festivalu (pár ročníkov sa odohralo v Starej kinosále, ktorá už dnes nestojí), možno povedať, že Tieň od svojho vzniku hráva pravidelne až na pár ročníkov v Hornej Porube. Tu máme hodne priateľov a tým aj hraní na iných akciách (oslavy narodenín, sejšny). Ja osobne aj hosťovanie v iných hornoporubských zoskupeniach. Cítim sa tu ako doma. Takže každý ročník BG Festu je pre nás ako kapelu, ale aj pre mňa osobne, vrcholom hudobnej festivalovej sezóny.

2. Tohto roku chalani po skúsenostiach s ozvučením na Špangrasse, kde skombinovali ozvučenie vokálu priestorovým mikrofónom a ozvučenie nástrojov dynamickými mikrofónmi, presadili to isté aj v Hornej Porube. Priznám sa, že som na tohoročnom Špangrasse chýbal, tak som mal obavy. Ale nakoniec to dobre dopadlo. Počuli sme sa na javisku nadštandardne a aj poslucháči asi nemali z vystúpenia najhorší pocit. Mne osobne sa hralo a spievalo v pohode. Dobrý zvuk na javisku a isté aj v hľadisku vďaka Jirkovi Eglerovi. Ten nás už za tie roky dobre pozná, a keď treba, „podrží“.

Grass Device – Michal Barok

1. Poruba je Poruba. Chodíme tam pravidelne a radi. Máme dobrý vzťah, mali sme a vždy budeme mať. Vieme, koľko úsilia to stojí zorganizovať takýto festival. Chodíme tam s rôznymi kapelami už 25 rokov. Škoda, že je už menej slovenských kapiel, hoci to bolo vždy o stretnutí slovenských skupín a hudobníkov. Avšak doba je taká, že kapely zanikajú a prázdne miesto nik nezapĺňa.

2. Hralo sa nám dobre. Vonku to išlo veľmi dobre, čo sme počuli z nahrávok. Dnu sme mali trochu horší zvuk, ale rozumieme, že je to veľmi náročné nastaviť v rýchlosti pre každú kapelu. Videli sme, že ľudia počúvajú a nemali sme žiadny stres na pódiu kvôli zvuku. Zdalo sa nám aj, že je oveľa viac ľudí a pri príchode sme nemali kde zaparkovať. Náš gitarista Vlado Križan si akosi nešťastne naplánoval dovolenku, ale zastúpil ho Mišo Vavro, ktorý veľmi rýchlo pochytil naše skladby a tak to bolo dobré. Huslista bol tiež v pohotovosti, lebo do rodiny očakával prírastok, tak aj ten nám chýbal.

Taverna – Leoš Koudelka

1. Pro nás je festival v Hornej Porube srdcová záležitost. Poprvé jsme tam hráli v roce 2011, letos po devítileté pauze popáté. Jeden rok jsme hráli dokonce v pátek i v sobotu. Vždycky se tam těšíme, protože je to zároveň setkání s kamarády z ostatních kapel a ta koncentrace spřízněných duší je tam vždycky veliká. Taky se festival koná v nádherných přírodních kulisách.

2. Hrálo se nám moc dobře. Máme radost, že oproti předchozím ročníkům, když jsme se festivalu účastnili, přibylo hodně diváků. Publikum bylo pozorné, bezprostřední a příjemně pozitivně reagující na všechny kapely.

Dřevěná tráva – Luděk Bouška

1. Festival v Hornej Porubě patří k našim nejoblíbenějším, proto jsme byli velice rádi, když jsme dostali pozvání po dlouhých sedmi letech. Vždy je velice vysoká úroveň kapel, takže muzikantsky si užijeme nejen na pódiu, ale především na jam-sessionech, které se mnohdy protáhnou z tmavé noci do bílého dne. To přestává platit čas a zůstává jen skvělá muzika, přátelství a nadšení. A sem tam něco ostřejšího na povzbuzení a utužení skvělých vztahů, kvůli kterým „na Porubu“ tak rádi jezdíme.

2. Hrálo se nám skvěle. Nevím, jestli to bylo záměrem tradičně skvělého zvukaře Jirky Elgera, ale přesto, že hrajeme na prostorový mikrofon a monitory míváme úplně vypnuté, připadalo nám, že jsme se z nich trochu slyšeli a to bylo velice příjemné.

LTT – Marián Chovan

1. Pre LTT je každý ročník BGVF sviatkom, pretože ho vnímame ako najlepší BG festival na Slovensku a to z viacerých dôvodov. V prvom rade je to skutočnosť, že sa koná v našom domácom prostredí tzn. pred „našim“ publikom (rodinami, priateľmi a občanmi Hornej Poruby) a takúto možnosť máme v podstate len raz za rok. Tým, že je to domáce prostredie často krát sa odhodláme prvýkrát na živo zahrať novinky, pretože toto prostredie nám dáva istotu, že nič zásadné sa neudeje aj v prípade, ak by to nevyšlo. Zároveň atmosféra Porubského prírodného amfiteátra, špičková organizácia a ochota ľudí, ktorí Reyovi dlhodobo a odhodlane vypomáhajú s organizáciou, sú zárukou, že všetko bude fungovať tak ako má. Osobne nás teší, že máme možnosť vystúpiť na festivale, kde sa každoročne stretajú najlepšie BG kapely zo SR i ČR. V neposlednom rade treba podotknúť, že BGVF má každoročne narastajúci trend ako z pohľadu počtu návštevníkov, tak i kvality vystupujúcich kapiel, čo dáva do budúcna predpoklad k tomu, že bez problému dosiahne minimálne 50ku. Svedčí o tom i účasť Joe Hannabacha, ktorý sadol v USA do lietadla a prišiel na Slovensko na otočku len kvôli BGVF.

2. Tento rok sa nám hralo super, napriek tomu, že bolo vcelku teplo. Trúfli sme si na 3 novinky a vyzerá to, že nám i vyšli. Hrať pred publikom, ktoré počúva a zároveň sa z väčšej časti tejto muzike i rozumie, je veľmi tenký ľad, ale o to je to pre nás väčšia výzva. Týmto zároveň chceme poďakovať našim rodinám, priateľom a známym za účasť a morálnu podporu. Bez publika by táto muzika ako i každá iná nemala význam, takže ešte raz veľké „ĎAKUJEME“ všetkým účastníkom a podporovateľom BGVF v Hornej Porube.

First Edition – Peter Kolárik

1. Hornú Porubu vnímame ako top bluegrassové podujatie na Slovensku (spolu s Koskou), je tradíciou a zároveň priestorom, v ktorom sa stretávame s kamarátmi a   priaznivcami bluegrassu. Je pre nás poctou byť súčasťou jej programu.

2. Tento rok sme náš repertoár upravili tak, aby sme slovenskému publiku predstavili mladú a veľmi talentovanú speváčku Terku Hlavatú. Ako vždy sa hralo výborne a lepšie publikum ako je v Porube si len ťažko predstaviť.

Benefit – Marek Podsedník

1. Jak vnímáme festival? Ta otázka uvádí člověka v pokušení, aby odpovídal nějakým proflaknutým klišé. Je ale pravda, že pro naši kapelu je opravdu scéna v Hornej Porube nejvýznamnějším místem, kde lze na Slovensku hrát. K festivalu máme vztah téměř citový, jelikož se nám pojí s mnoha krásnými vzpomínkami. Vždyť Benefit tam hrál hned v roce svého vzniku, což je minimálně 22 let nazpět. Na našem posledním CD jsou dokonce dvě skladby nahrané živě právě na tomto vystoupení. Kromě toho zde někteří z nás vystupovali ještě dříve s jinými kapelami.

2. Jak se nám hrálo? Musím říci, že i přes únavu některých z nás se nám hrálo dobře, což bylo způsobeno i samotnou atmosférou festivalu (což je v Porube vždy) a velmi přívětivým a nadšeným publikem. Se zvukem jsme celkem neměli problém, ostatně hrajeme na jeden prostorák a mikrofon k base, takže se obsloužíme sami. To se ovšem nedá říci o některých jiných kapelách, což vím jednak od nich samotných, i když to možná nepřiznají, a i jako posluchač, když jsem zrovna nehrál. Nechci samozřejmě říci, že by to bylo nějaké tragické, ale ještě by se na tom možná mohlo trochu popracovat aby se festival přivedl k naprosté dokonalosti. Jinak ovšem za nás spokojenost.

Okrem spomenutých kapiel sme ešte počuli a videli Goodwill a Jumper Cables. Sobota sa preklopila do nedele, vonku bolo stále príjemne napriek nočnej hodine, ale hudba neustávala a do jam session sa zapojil aj vzácny americký návštevník – kontrabasista Joe Hannabach, ktorého môžete poznať z kapely Level Best alebo ako spoluhráča bendžistu Terryho Baucoma. Na veľké prekvapenie všetkých sa do Poruby po roku vrátil, lebo sa do tohto festivalu zamiloval. A k tomu už človek nemusí mať veľa slov. Tí, čo boli, sa určite tešia na 28. ročník.

Autor reportáže:
Dušan Gemerský

Autoři fotografií:
Milan Hrnček Koška
Michaela Plamienka Godálová