Ján Bratinka – rozhovor, 2. časť

JÁN BRATINKA (1955) – rozhovor s najznámejším banjistom na západnom Slovensku o.i. aj o tom, na akých nástrojoch v minulosti hrával a prečo… – 2. časť

 

Slovgrass: Vie sa o Tebe, že si vydával bluegrassový časopis ZVONKY, povedz nám o tom trochu viac…

JB: „Zvonky“ v tlačenej forme začali vychádzať už v rámci festivalu „Country“ na Vajnorskej v Bratislave. Po zmene osadenstva v kulturáku už o to nebol záujem, tak som to prevzal ja a vydával ďalej vo vlastnej réžii. Bolo to však dosť náročné. Zháňať príspevky, recenzie, články, nejakú pesničku, tabulatúru, noty a pod… aby to bolo zaujímavé. Pár ľudí mi v tom síce na začiatku trocha pomáhalo, ale bolo ich veľmi málo. Skôr naopak, často bolo treba ťahať z ľudí nejaký článok ako z chlpatej deky aj napriek tomu, že sme sa na tom predtým dohodli. A potom zalamovanie článkov a hlavne zabezpečiť tlač, aby to aj nejako vypadalo a nebolo ako z ihličkovej tlačiarne… Vydržalo to tak rok či dva a ku koncu som takmer všetky príspevky písal sám. A bez správ z regiónov Slovenska, ku ktorým sa dostať bolo umenie, to nemalo zmysel. Ľudia asi čakali za to obrovské honoráre, si myslím, lenže to symbolické predplatné išlo celé na tlač a poštovné. Na tom sa nedalo zarobiť. Takže tu išlo skôr o nadšenie a niečo spraviť pre bg scénu. Aspoň ja som sa k tomu tak staval a naivne čakal, že budú aj tí ostatní. Tak som to potom nejakú dobu ešte držal na internete a nakoniec to nechal plávať. Ale dodnes mám ako pamiatku z každého výtlačku aspoň jeden kus.

Slovgrass: Písal si aj nejaké texty, sú niekde dostupné?

JB: Pravda je, že som vo svojich začiatkoch, hlavne u Čmeliakov, písal pomerne dosť textov, dokonca aj skladal celé piesne. Niektoré boli celkom vydarené a mali dobrú odozvu u ľudí. Text skladby „Viem, čo ťa trápi” (Good Woman´s Love) prežil dodnes, čo ma teší. Alebo skladba ”Čas letí” (C & O Canal), ktorú sme hrávali aj so Steamom a napísal som ho ešte niekedy v roku 1982.

Potom v BG Albume som toho písal menej, lebo sme dosť vecí spievali v angličtine. Ale nejaký som ešte občas napísal. Napríklad aj na to naše CD „Čas letí“ som ešte spravil zopár slovenských textov, ktoré sme potom s BG Albumom aj spievali na koncertoch. Niečo je už na mojej stránke prístupné a postupne tam tie slovenské texty doplňujem.

Poznámka Slovgrass: všetky dostupné texty sa dajú stiahnuť zde

Slovgrass: Skúšal si hrávať aj iné hudobné žánre?

JB: Áno. Jednu dobu, ako som už vravel, som popri BG Albume hral s jednou folkovou kapelou „Miš Maš” odkiaľ som neskôr „ukradol” aj Katku do BG Albumu. Potom nejak v prvej polovici 90-tych rokov som popri BG Albume hral aj moderné country s jednou rakúskou kapelou. A bola aj doba, že som sa venoval ragtime či classic banjo. Niečo sa zachovalo dokonca na starých páskach a na YouTube som pred pár rokmi dal známy „Sun Flower Dance“.

Alebo z celkom inej oblasti starý dobrý „Take Five“ (tiež na YouTube) a aj iné štandardy. Koniec koncov na škole som drel klasiku a tak ma baví vlastne každá hudba. Doma byste u mňa našli na starých platniach ako gitarové koncerty od Bacha, tak aj Franka Sinatru či Deep Purple, Queen, alebo Jethro Tull hneď vedľa Monroea a J. D. Crowe & The New South. ☺

A momentálne ma chytil Michael Jackson. Skúšam si spraviť od neho pár vecí na banjo. Kedysi som mu nevedel prísť na chuť, dnes jeho niektoré skladby obdivujem.

No a vlastne ešte aj nahrávanie s „Lojzovcami“ na ich LP „My nič, my muzikanti”, či s „Kapucínmi“ na ich CD „Správnou cestou” alebo v roku 2020 na album „Ondro Tkáč 60”. Ondrej je mimochodom vynikajúci fúkačkár a odchovanec bluegrassu a Charlie McCoya.

Slovgrass: Vydal si aj zopár škôl na banjo, čo bolo hlavným motívom?

JB: Napísal som ich viac a hlavne tá prvá prišla akosi sama ako reakcia na vyučovanie a dobu. Na Slovensku a ani v Čechách koncom 80. a začiatkom 90. rokov, keď som napísal prvú, nebola žiadna poriadna učebnica v slovenčine, ani v češtine. Jedine Marko Čermák. Ale tam toho bolo strašne málo a priznajme si priamo, Scruggsova technika to nebola.

Šírila sa tu síce medzi muzikantami preložená Scruggsova učebnica, ale ani tam nie je všetko spomenuté a bolo tam dosť chýb. V angličtine sa dalo zohnať viac vecí, ak niekto išiel do zahraničia. Ale bola tu jazyková bariéra a v každej učebnici bolo spomenuté len niečo. Napríklad ako viesť melódiu sa dá nájsť jedine vo Wernickovej škole. Aspoň ja som nič nikde inde o tom nenašiel. Samozrejme všetky učebnice som ani zďaleka neprešiel, ale zopár áno. A pritom vedenie melódie je alfa a omega hry na banjo.

Tak som v 90. roku začal písať prvú učebnicu, kde som chcel, aby bolo všetko pohromade na jednom mieste. Vrátane histórie bluegrassu v USA aj na Slovensku, histórie banja, konštrukcie nástroja, pomoci pri problémoch a nastavení. Spomenúť čo najviac techniky, ukážok a cvičení chronologicky za sebou, aby sa podľa nej dokázal niekto aj sám naučiť hrať na banjo. Písal som ju viac ako rok a vychádzal som jednak zo Scruggsa a hlavne zo skúsenosti so svojimi žiakmi, čo som už vtedy učil. A nakoniec som sa dostal na viac ako 190 strán. Čo sa nakoniec ukázalo ako problém pri tlači a vydaní. Každý vydavateľ, ktorého som oslovil, mal pripomienku, že to má byť brožúra a nie kniha.

Vydavateľom prvého vydania bola nakoniec moja bývalá, keďže mala na tie veci živnosť. Samotný náklad bol pomerne malý a zafinancoval som ho sám. Dohodnúť sa totiž s vydavateľstvami na Slovensku, so Slovenskou chamtivosťou zvlášť po 89. roku, sa nedalo. Oslovil som ich dosť a narazil som až na také extrémy, že nech si poviem množstvo exemplárov a oni mi veľkoryso povedia, koľko ma to bude stáť. Oni ak tak sprostredkujú tlač, vybavia ISBN v Martine a za to si na obal dajú svoje logo a vezmú nejaké percentá od kusu. Ale zafinancovať a zabezpečiť distribúciu musím všetko sám.

Takže percentá za nič, pričom vybavenie registračného čísla je otázkou jedného emailu a poslania niekoľko výtlačkov, na vybavenie tlače nepotrebuješ sprostredkovateľa, ale v podstate stačí skočiť s PDF-kom do FaxCopy, alebo nejakej tlačiarne, a keď si zaplatíš, tak tvoju učebnicu rozvezie po obchodoch aj distribútor. A nakoniec aj pripomienky k samotnej učebnici a diktovanie, čo by malo odtiaľ ísť preč. Čo je zbytočné, čo by sa malo spraviť inak, aby sa okresala na pár stránok od ľudí, ktorí o tom väčšinou nemali ani páru.

Preto som to nakoniec riešil vo svojej réžii. V podstate všetky, aj tie neskôr napísané, som riešil svojpomocne už cez vlastné vydavateľstvo a financoval to sám. Ale peňaženku nemám bez dna a tak to je ako to je.

Teraz zháňam sponzora, a nejaké internetové obchody kam by sa ich podarilo znova dostať do ich ponuky, lebo kusy z nákladu dochádzajú a treba spraviť reedíciu.

Som ale hlavne rád, že ľudia si ich kupujú a v podstate každý mesiac niečo posielam. Viac do Čiech ako na Slovensko, ale to nie je až také podstatné.

Slovgrass: Takže učebníc je viac, koľko ich je a na čo sú konkrétne zamerané?

JB: Prvá sa volá „Prvé kroky”, má viac ako 190 strán a je hlavne pre začiatočníka. Je tam veľa informácií aj z histórie bluegrassu, či samotného banja. A potom chronologicky usporiadaná krok za krokom ako je držanie, ladenie, akordy, rytmus, timing, pravá a ľavá ruka, roll, spájanie rollov, variácie rollov, ozdobná technika ako je sklz, príklep, odtrh, vytiahnutie a ďalšie. Potom tam sú licky pre úvod, zakončenie a vyplnenie, základ vedenia melódie, základ doprovodu, 4/4, 2/4 a 3/4 takt, mnoho ukážok, cvičení a skladieb.

Druhá je priamym pokračovaním a volá sa „Ďalšia technika”. Je v nej základ ďalších techník ako melodika, fiddle tunes, single strings, classic banjo a ragtime. Niečo o akordoch, o ich tvorbe a použití, niekoľko skladieb ako ukážky ku každej technike.

Tretia sa volá „150 strán doprovodu”. Venuje sa doprovodu ktorý sa často zanedbáva, krok za krokom, rôzny spôsob hrania, vamping, rolovanie, kombinovanie, basová linka, variácie podľa charakteru skladby, použitie v praxi, vedenie melódie a jej podpora v doprovode, mnoho lickov pre doprovod, ukážky skladieb a kompletné skladby.

Štvrtá má názov „Čo sa vám hodí pre improvizáciu” a je pre už pokročilého hráča. Je tam základ hudobnej teórie, ako sú rôzne stupnice, intervaly a harmónie. Rolly z iného uhla pohľadu, ich zmeny, sekvencie, delenie a spájanie vo vzťahu k melódii. Harmonizácia melódie a stupníc, stupnicové postupy, veľa ukážok použitia, cvičení a skladieb.

Potom tu je „Zborník tabulatúr”. Je v ňom 25 známych českých a slovenských skladieb ako doplnenie učebnice „Prvé kroky“. Obsahuje sólové party, ako aj party doprovodu ku každej skladbe vo viacerých variáciách.

Okrem toho som dal dohromady 5 zborníkov tabulatúr rôznych skladieb v elektronickej podobe a 14 DVD s technikou, v podstate to, čo je v prvej učebnici ako video.

A už dlhšie mám rozpracovanú ešte aj učebnicu venovanú špeciálne vedeniu melódie a tvorbe sól. Krok za krokom od stiahnutia a zápisu melodickej linky nejakej piesne, cez voľbu rollov a ich úpravu, jej vloženie do rollov a použitie ozdôb. Ako aj variácie vedenia melódie od striktného, tradičného po progresívne. S trochou šťastia by na Vianoce mohla byť hotová.

Poznámka Slovgrass: všetky dostupné učebnice sa dajú objednať zde

Slovgrass: Odkedy a akým spôsobom vyučuješ a koľko máš žiakov?

JB: V podstate som začal učiť už okolo roku 1989, ale to bolo skôr sporadické. Intenzívnejšie tuším až od roku 1994. Mám stále nejakých žiakov, vekovo od 14 až do 50 rokov. Kedysi to bolo tak, že sme sa učili jeden od druhého. Niekto zahral niečo zaujímavé na nejakom sessione a druhý chcel hneď, aby mu to ukázal.

Banjo ako nástroj sa totiž vlastne dodnes nikdy priamo na nejakej ĽŠU neučilo. A hodilo by sa to, to vravím z vlastnej skúsenosti. Učebnica je fajn, a ak je dobrá, dokážeš sa z nej naučiť aj sám. Naviac je dnes aj hromada videa na YT. Ale ak sa do toho pustíš sám, tak to určite bude trvať dlhšie a riskuješ hromadu chýb a zlozvykov, ako keď ťa niekto vedie a tie chyby opravuje. Aj na tom YT musíš vedieť odfiltrovať to dobré, čo je k veci od balastu. A to bez skúseností nezvládneš. Nie tak dávno prišiel ku mne napríklad jeden chlapec, ktorý sa učil z pár videí na YT ako vravel a aj tak mal náprstky nasadené naopak hlavou dolu ako drapáky. 🙂

Ja som tiež začínal sám a keď som si kúpil učebnicu Scruggsa a Wernicka, zistil som, že je všetko zlé a začal odznovu. A potom keď prišiel Trischka do Plzne na Portu a spravil tam workshop, tak som zase začínal od začiatku. A svojich žiakov sa práve snažím vyvarovať sa týchto chýb, čo som robil v začiatkoch ja. A nezáleží na tom, či má niekto ambície stáť s kapelou na javisku alebo si iba tak pre seba zahrať doma, či s priateľmi pri pive.

Tu nejde len o to naučiť sa príklep, odtrh či nejakú skladbu z tabulatúry, ale aj o pochopenie nástroja, naučiť sa myslieť ako banjista.

Vezmi si nejakú tabulatúru. Dá sa v pohode naučiť, ale môžeš mať nesprávny prstoklad ľavej ruky, ale hlavne jej nevdýchneš život. To sa z učebnice a často ani z videa nenaučíš. Alebo naučiť sa správne a efektívne cvičiť, čo je dosť podstatné. Preto doporučujem každému, ak sa dá, tak rozhodne osloviť niekoho, kto vie učiť. Ukázať, čo je dosť podstatné, a nechať sa ním aspoň na začiatku viesť. Dnes je tých možností aj online veľa.

Momentálne mám šesť žiakov, niektorí sú veľmi nádejní. Rovnako ako bol Rišo Cíferský, Mišo Vrabec, Milan Krankus a aj ďalší aj z Čiech, ktorých som nejakú dobu viedol.

Poznámka Slovgrass: Odkaz na vyučovanie

Slovgrass: V Bratislave býval kedysi známy a preslávený festival Country na Vajnorskej, mal si s tým niečo spoločné?

JB: Či bol „Country“ festival preslávený festival, neviem. Ale bol to dobrý festival. Bol som pri ňom vlastne od samého začiatku. V podstate som ja oslovil vtedy Vajnorskú na usporiadanie tohto festivalu v roku 1981, lebo SZM, ktoré poriadalo prvý ročník (1980) od toho odstúpilo a nebol by sa vôbec už viac konal.

Bola to paráda. Bolo nás vtedy tuším sedem či osem, čo sme sa na príprave každoročne podieľali. Obiehali sme festivaly, koncerty a dohadovali kapely. A z jednodňovej akcie festival za dva roky narástol na trojdňovú akciu s viac ako 20 kapelami. Sála bola vždy plná do prasknutia a sedelo sa aj v uličkách na zemi, na veľkú radosť hasičov. A lístky sa nedali zohnať niekedy už mesiac dopredu. Dokonca niektoré kapely si rezervovali účasť o rok už pri odchode z javiska.

Hrali tam asi všetky známe kapely a muzikanti zo Slovenska a Čiech a niektoré tam odštartovali aj svoju kariéru. Miesto, kde sa jeden mohol priučiť niečo od druhého, čo bola vlastne aj pôvodná pointa, a myslím, že slovenskej scéne ten festival veľmi pomohol.

Bolo s ním však spojených aj dosť problémov. Hlavne preto, že tam okrem bluegrassu, country, či trampskej hudby, hrali aj folkáči. A to za bolševika bol potencionálny prúser. Stačil napríklad taký „Vlado Merta“ na plagáte a bolo zle. A potom sa žehlilo na mestskom úrade a v horšom prípade šlo na „pokec“ s ŠTB. Aj to sa stalo.

Po novembri 89 sa situácia žiaľ zmenila, aj keď festival a nejaké akcie tam na Vajnorskej v kulturáku ešte nejakú dobu boli. Zmenila sa ale doba, stratil sa spoločný „triedny nepriateľ“, čo nás spájal a vháňal do podobných sál. Ľudia sa začali oháňať po iných prioritách a na kultúru im už akosi nezostal čas, teda okrem skalných.

Aj muzikantov ubudlo. Ale ako vravím, ešte nejakú dobu to žilo. Niekoľko väčších či menších koncertov, či už sólo jedna kapela, alebo spoločných niekoľko kapiel. Alebo koncerty Trischku & Gambettu, Ed McDade, Blackbush a ďalších, z ktorých niektoré som sám dal dohromady.

No a potom vlastne aj v bratislavskom PKO, tie tradičné country bály, ktoré začal a dlho organizoval Paľo Hraška so svojím združením dobových tancov. Tie prebiehali vo veľkej sále, pričom paralelne v malej sále bežal recitál nejakej hlavne bluegrassovej kapely. Posledný ročník Country festivalu bol tuším v roku 1996 či 97.

Slovgrass: Si Bratislavčan, aká je situácia ohľadom bluegrassu u vás v regióne?

JB: Toto v podstate môžeme preskočiť. Oproti dávno zašlej dobe, keď len v Bratislave bolo cez 10 kapiel, čo hrali alebo sa pokúšali hrať bluegrass, keď sme sa pravidelne stretávali na spoločných sessionoch, chodievali navzájom na koncerty alebo dokonca hrávali futbal kapela proti kapele v bratislavskom Horskom parku, je to dnes z môjho pohľadu bieda. Je tu síce niekoľko kapiel, ktoré hrajú pravidelne po krčmách od „Rosa na kolejích“ po „Pověste ho vejš“, ale čo do bluegrassu, sú tu na západe dnes tak možno tri či štyri kapely.

No som rád, že aspoň to. Že sa tu párkrát do roka koná nejaký koncert v nejakej kaviarni či pivárni. Škoda však, že až na malé výnimky sa kapely ako keby uzatvárajú do seba a už tu sú sessiony skôr ako uzavretá spoločnosť, než tie veľké spoločné, kde okrem hrania sa pretriasalo vlastne všetko a utužovali sa vzájomné vzťahy.

Je to možno aj tak trocha tým, že vtedy sme boli vlastne všetci jedna generácia, ale dnes je tých generácii v tejto muzike viac. Musím ale aj priznať, že tá najmladšia akosi chýba.

Slovgrass: A čo plány do budúcna?

JB: Vraví sa, že muzikant po 70-ke nepotrebuje udržať moč či stolicu. Hlavne ak udrží rytmus J . Tiež, že v určitom veku je všetko primerané veku. Ja dúfam, že mi to ešte chvíľu vydrží. A to mi v podstate stačí. Naozaj si plány nerobím. No snažím sa byť s muzikou každý deň a beriem to ako to príde. Vďaka žiakom to aj tak je. Učím online aj face to face a baví ma to.

A čo hranie? Ruky už nefungujú ako kedysi, s tým človek ale už nič nespraví. Ale pokiaľ ešte aspoň trocha fungujú, tak sa to dá. Takže to sú moje plány. Ešte si môcť občas zahrať, zaspievať a ak sa pritom postavím aj na javisko, bude to už celkom super :-).

Poznámka Slovgrass:
Odkaz na banjo lekcie na YouTube 1
Odkaz na banjo lekcie na YouTube 2
Odkaz na celý kanál na YouTube 1
Odkaz na celý kanál na YouTube 2

Pro BGCZ.net poskytnul Pavol „Reyo“ Daňo (editoval Milan J. Kalinics)

Související články:

Ján Bratinka – rozhovor, 1.časť