20. Zimný muzikantský camp (MC), 9. až 11. 1. 2026, chata Kosodrevina – reportáž

Človeku sa ani nechce veriť, že Koska, tento preslávený zimný interiérový festival, oslavoval tento rok už 20 rokov svojej existencie. Počas obdobia pandémie sa akcia nekonala len raz, v roku 2020 to prešlo ešte bez problémov, 2021 bol stoptime a 2022 bola jediný krát v histórií posunutá až na marec. A tak sa aj tento rok cez druhý januárový víkend organizačný team dostavil na chatu už vo štvrtok pred akciou, aby v piatok navečer bolo všetko pripravené na začiatok. Vo vstupnej hale prebiehala registrácia na recepcií, predávali sa tričká, magnetky a samolepky s logom Kosky a boli vystavené aj hudobné nástroje a opierky od výrobcov Coall, Krátky a Hlavatý.

V piatok sa ujal moderátorského vesla Reyo a ako prvú kapelu večera pozval na pódium veľkej scény v jedálni  bratislavský UNION CITY GRASS. Kapela má repertoár postavený na  slovenských textoch bývalého banjistu Fera Pecha, no začínajú sa objavovať aj autorské veci od ostatných členov.

Po nich vystúpil ostravský BLUE REJ, kapela, ktorá za svoj vznik považuje práve tento festival, kde sa v roku 2011 členovia bývalej kapely Modřina rozhodli dať znova dohromady, aj keď už pod iným názvom.

Nasledovalo slávnostné privítanie účastníkov campu, k slovu sa dostali Roman Áč a chatár Palo Černý (syn zakladateľa Kosky Jožka Černého). Roman v priebehu celého víkendu spoločne s Martinom „Fševedom“ Žilkom točili dokument, ktorý priebežne dokončujú a ktorý bude mapovať nielen jubilejný 20. ročník, ale budú v ňom použité aj zábery z celej histórie Kosky.

Svoju premiéru tento rok zažil FLASHBACK, aj keď niektorí členovia už MC párkrát absolvovali. Repertoár tvoria hlavne veci z pera Petra Kůsa a mandolínistu Pavla Kulišana. Svieži contemporáč, ktorý tu ideálne zapadol. Rovnako tak aj chomutovský ALBUM, ktorí to majú z regionálnych CZ kapiel do Nízkych Tatier asi najďalej, napriek tomu sem vždy radi zavítajú.

Kapela LTT z Hornej Poruby zahrala zopár vecí z ich pripravovaného druhého albumu. Repertoár je postavený speváckom prejave Dominiky Dubničkovej, v repertoári nájdeme však aj zopár štvorhlasných gospelov.

Kapelu G-RUNS & ROSES mali diváci možnosť vidieť vystupovať excelentne s 2 huslistami, (bratia Maťo a Peťo Burzovci), jednu skladbu s nimi dokonca zaspievala Terka Hlavatá, kapela si hranie viditeľne užívala. Len škoda, že to bolo podľa ich slov posledné vystúpenie, dávajú si na nejaký čas pauzu. 

Záver večera patril energickému duu Chris & Dave, alias SVATÁ VODA. Sami o svojej muzike tvrdia, že je „Better than sex, better than druggs!“ Tí, čo ste osobne zažili ich vystúpenie, im určite dáte za pravdu. Nedávno som sa dočítal, že Bill Monroe je považovaný nielen za otca bluegrassu, ale aj za starého otca rock&rollu. Potom v tomto prípade môže byť na svoj odkaz právom hrdý…

Po skončení oficiálnych koncertov pokračovali sessiony dolu v bare a aj vo vstupnej hale pri recepcii, kde sa vlastne hralo nonstop až do nedeľného rána. V sobotu po raňajkách (nestihol každý) sa hralo na všetkých chodbách a izbách. Kto chcel, mohol ísť lyžovať, podmienky na to boli vynikajúce. Vonkajšia teplota však nepriala fajčiarom, niektorí už hasili v polovici cigarety. Teploty pod 20 stupňov počas posledných nocí pred akciou sa podpísali hlavne na komforte okrajových izieb, kde sa teplota stabilizovala niekedy až v nedeľu doobeda.

V sobotu, krátko po 13:00, moderátor Pavel Felner otvoril malú scénu dolu v bare. Úvodný výkop patril kapele HERBERG a stálo to za to. Víťaz predkola BJ 2024 to rozbalil, ako sa patrí.

Pokračovali DUO TOPINQUI so svojím skvelým folkom a swingom líznutým frangrassom, ako hosťa si pozvali Michala Cádru na akordeón.

Vo formácii FIRST EDITION cítiť čoraz viac, že po odchode banja z kapely nachádzajú svoj hudobný smer, väčšiu zodpovednosť za trojhlas a aj vokálnu vyzretosť ich speváčky.

Pražská štvorica srdciarov (nemyslím tým problémy s EKG, ale s veľkým nadšením pre túto muziku) pod názvom VEGET bola nútená improvizovať. Basáčka Lenka Kraussová totiž úplne stratila hlas a spievali len zvyšní členovia. 

Kapela TIEŇ patrí medzi tých, ktorých je možné vídať a počuť na Koske každoročne a aj tentoraz vo svojom bloku zahrali zopár osvedčených vecí.

Len máloktorým kapelám v bluegrassovom žánri sa podarí dokonale odlíšiť od ostatných tak ako kapele WOMACKLEE. Len máloktorá kapela má totiž vo svojich radoch takých týpkov ako je Womack, Vojta a Wepřoň. Už od čias Plyšovej ryby, cez Wejlet až po dnes som ich veľký fanúšik. Kto ich ešte nikdy nepočul, nájdite si čas na ich koncert alebo si aspoň pozrite niektoré videá na YT, určite sa pobavíte.

Horehronskému zoskupeniu VODOPÁD patrí prvenstvo v odohraných ročníkoch MC, legenda hovorí, že hrali na všetkých. Treba však jedným dychom podotknúť, že to majú na Kosku najbližšie a tie prvé ročníky si takmer nikto poriadne nepamätá.

Ako má znieť dobrý vokál v bluegrasse nám predviedla skupina ABALONE. Rokmi vycibrená zohratosť, vkusný výber repertoáru, radosť počúvať. 

Nasledoval presun do jedálne, bol už čas výdaja večerí, ale asi najhorší časový úsek pre zvukárske duo Jirka Elger a Marcel „Esťa“ Rech. Bolo treba všetko povynášať hore po schodoch do jedálne a znovu rozložiť aparát. Veľká vďaka za každú pomocnú ruku!

Pred úvodnou kapelou druhého večera prišlo k milej udalosti, na pódium boli pozvaní tí, čo absolvovali všetkých 20 ročníkov MC. Sedem statočných junákov, ktorí prišli, videli, zažili a prežili: Roman Áč, Jaro Rakay, Miky Tomka, Pavol Daňo, Ondro Paciga, Cyro Kováč a Michal Kováč. Za mohutného potlesku si prevzali pamätné medaile a účastnícke placky.

Následne uviedol Vrabčo prvú kapelu ROOSTER RIDERS. Mladé pušky to odpálili, ako sa patrí. Je fajn, keď každý v kapele vie, čo má robiť.

Jablonecký BG BAZAR si podmanil tunajšie publikum už pri svojom prvom vystúpení na Koske a inak nebolo tomu ani teraz. Svieži prejav, pestrý výber piesní, vynikajúca speváčka, nadpriemerní muzikanti hrajúci na všetky nástroje, ktoré si menia počas vystúpenia! Najvyšší čas začať uvažovať o ich účasti na BgVF…

Raritou tohto ročníka bolo medzinárodné ženské zoskupenie NO MAN´S LAND. Jednotlivé členky pochádzajú každá z inej krajiny (USA/NL/BE/DEN/SK), je to krásny príklad, že muzika nepozná hraníc. Vynikajúce vystúpenie, u publika mali úspech okorenený dvoma prídavkami.

Ale na čo v ten večer všetci naozaj čakali, čo sa šepkalo po všetkých poschodiach už od rána, bol koncertný blok skupiny PETR KŮS & FÁMY. Dovolím si citovať slová hlavného organizátora Romana: „…v priebehu ich vystúpenia sa mi po prvýkrát za 20 rokov podarilo úplne umlčať sálu a tým pádom aj Petrove vystúpenie dostalo úplne iný význam. Počas skladby Zlatá rybka som okolo mňa videl niekoľko zaslzených očí a musím priznať že aj ja som bol namäkko…“. Ja len dodám, že publikum bolo naozaj veľmi vnímavé a spievalo s kapelou takmer všetky refrény. Asi najlepší koncert v histórii Kosky!

Kapela BLUELAND si počas svojej existencie vytvorila dve domovské scény, jedna je v Hornej Porube a druhá tu, na Koske. Jožo Černý bol krstným otcom kapely a držal nad nimi ochrannú ruku už od ich vzniku v roku 1995. Blueland momentálne síce oficiálne nehráva, ale toto bol dôvod dať sa dohromady a zahrať zopár svojich známych songov. Došlo aj na povestné Vox populi, keď chalani zaradili do playlistu aj veci, ktoré tam síce nemali byť, ale vyžiadali si ich na poslednú chvíľu fanúšici.

MONOGRAM je zakaždým povestnou čerešňičkou na torte a to aj napriek stovkám či tisícom všetkých dohromady vypitých čerešničiek pri bare. To ich hranie na jeden priestorák vyšpičkovali na najvyššiu možnú úroveň.

Celý program zakončil P. LUHA & FRIENDS, multiinštrumentalista Peťo Luha si vždy pozýva na pódium vybraných muzikantov a odohrajú známe rockové, popové a folkové pecky na gitarový spôsob.

Na záver budem zase citovať Romana: „Z hľadiska účasti to bol rekordný ročník, zúčastnilo sa 315 ľudí, 22 kapiel a boli prítomné aj ďalšie kompletné kapely, ktoré sa už ale nedostali do programu. Záujem zďaleka prevyšuje kapacitu, táto Koska bola „vypredaná“ za 4 hodiny po zverejnení termínu. V každom prípade atmosféra bola podľa mňa elektrizujúca úplne od začiatku a nielen čo sa týka odozvy počas koncertov na pódiu a jamoch, ale cítil som to celkovo z usmiatych tvári počas celého víkendu. Príde mi to, že počas tých 3 dní sa ľudia vzhľadom na celkovú situáciu okolo nás viac uvoľnia, neriešia nič iné a len si užívajú muziku, prítomnosť kamarátov, rozhovory atď…“

Veľká vďaka (Miška Godálová a Hanka Krištienová) za skvelé fotky a ich použitie v článku a takisto (Roman Áč) za zdieľané dojmy a fakty.

Pavol „Reyo“ Daňo, 3. 3. 2026