B4 – Bluegrass Quartet – TÚŽBE, ČO MÁM, STÁLE VERÍM (2025)

Túžbe, čo mám, stále verím (I Just Got Wise) C. Stanley / J. Nečesaný // Aký to zázrak musí prísť (The Little Girl And The The Dreadful Snake) B. Monroe / J. Nečesaný // Dáždivé blues (Roll On Blues) – Connie & Babe / J. Nečesaný // Kto z nás vyslobodí z biedy (Sinner You’d Better Get Ready) Traditional / J. Nečesaný // Dvíham k ústam pohár s mladým vínom (Are You Waiting Just For Me) Stanley Brothers / J. Nečesaný // Nech mi každá láska odpustí (Poison Love) – E. Laird / J. Nečesaný // Uletené včely (Down In Caroline) Ch. Monroe / J. Nečesaný // Múr trápení padá (Are You Afraid To Die) Ch.Louvin, I. Louvin , E. Hill, / J. Nečesaný // Klobúk z Tennessee (My Little Girl In Tennessee) L. Flatt / J. Nečesaný // Budúci týždeň (Here Today And Gone Tomorrow) Louvin Brothers / J. Nečesaný // Za dúhovou bránou (i’ll Fly Away) A. E. Brumley / J. Nečesaný

(Live nahrávky vyhotovené v štúdiu ĽŠ v Novej Dubnici, Február/Marec 2025)

Jaro Nečesaný (lead vokál, gitara), Andrej Šupák (tenor vokál, banjo), Ľuboš Šupák (barytón vokál, mandolína), Karol Glamoš (bass vokál, kontrabas)

Každému, kto sa trochu dlhšie pohybuje a orientuje v slovenskom (v tomto prípade možno československom) bluegrasse, musí byť známy vynikajúci spevák, textár a gitarista v jednej osobe Jaroslav Nečesaný. Veď jeho texty Dievky z hôr, Opustený stánok na námestí alebo Chcel som takú ženskú medzi muzikantami, hlavne na strednom Považí, doslova zľudoveli.

Približne v roku 1970 spolu s Braňom Blahovcom objavili kúzlo tejto muziky a rozhodli sa založiť kapelu. Pod názvami Krach, Krok alebo Bluegrass Quartet sa v nej vystriedalo veľa muzikantov z blízkeho okolia (Dubnica n/Váhom, Nová Dubnica, Trenčianske Teplice, Horná Poruba), najdlhšie vydržal Ľuboš Šupák na poste mandolínistu, pokiaľ ho pracovné povinnosti zrovna nezaviali inam.

Z tohto obdobia na existuje viacero nahrávok, ktoré si kapela vytvorila svojpomocne na skúškach a tie sa, našťastie, dostali aj medzi fanúšikov. Nahrávali dokonca aj pre Slovenský rozhlas, buď priamo v Pyramíde, alebo v teréne počas festivalu Country Trh v Handlovej a tiež v OPUSE. Dve ich nahrávky sa dostali na LP a MC Country trh, Polnočné blues (1991) a už spomínaný hit Chcel som takú ženskú (1992). V roku 2005 nahrávali v štúdiu Ivana Kuvika v TN, no neboli úplne spokojní s výsledným zvukom a album nakoniec neuzrel svetlo sveta. Muselo prejsť ešte niekoľko rokov, kým vydali svoje prvé CD – Psí život (2014) a po reštarte kapely, už pod novým názvom a v terajšom zložení aj live nahrávku V búrlivých vodách (2023), nájdete tu

V tomto zložení hrajú od pandemickej krízy 2021, keď z kapely odišiel B.Blahovec a Andrej Šupák, Ľubošov syn-dovtedy hráč na husle, presedlal na banjo. Kvartet dopĺňa Karol Glamoš na kontrabas, ktorý s kapelou hrával ešte v počiatkoch na elektrickú basu vlastnej výroby. Na jar tohto roku prichádzajú zo zatiaľ posledným svojím projektom, live nahrávkou Túžbe, čo mám, stále verím (2025), nájdete tu:

Kapela nám vo svojich textoch približuje zvuk tradičného bluegrassu z ranných dôb B.Monroea, Flatt & Scruggs a Stanley Brothers a jeho výslednú chuť nám podáva na tácke s takou samozrejmosťou, ako keby bluegrassová muzika vznikla práve tu, v Strážovských vrchoch, v okolí Dubnice n/V. Nie náhodou vznikol práve v týchto miestach (Horná Poruba) najstarší festival na Slovensku s týmto žánrom.

Jaro do svojich textov vyberá presne tie témy, ktoré potrebuje. Či už lásku (titulná), duchovné otázky (Aký to zázrak musí prísť, Kto nás vyslobodí z biedy, Za dúhovou bránou), spomienky na mladosť (Dvíham pohár s mladým vínom, Klobúk z Tennessee), no nevyhýba sa ani všedným témam počasia (Daždivé blues) alebo nezdarov z bežného života (Uletené včely).

V myšlienkových pochodoch textára je cítiť nadhľad a nespočetné množstvá prečítaných kníh, dané okamihy nám dáva precítiť všetkými zmyslami: „Teraz, keď už vôkol všetko páchne po chlórovom vápne…“, „Klub starých lások visí na stenách…“, „Výkrik malých detí braných z vrúcnych objatí…“.

Texty všetkých textov (nielen) z tohto albumu sú s láskavým dovolením autora k dispozícii na:
http://barygrasstxt.blogspot.com/2010/06/tuzbe-co-mam-stale-verim.html

Spievajú všetci členovia kapely, štvorhlas zaznie celkovo trikrát. V inštrumentálnych pasážach sa striedajú len banjo s mandolínou, doprovodná gitara je hraná palcovým prstienkom, aký používal napríklad Lester Flatt. Jaro nahrával na gitare Martin-D18. Mandolínové licky spĺňajú prísne kritéria monroeovskej hry, vkusne použité tak, aby z toho mala kapela čo najväčší osoh. Ľuboš nahrával na mandolíne Hogan od slovenského výrobcu Adriána Minaroviča. Andrej po odchode banjistu (2021) sa začal učiť na banjo, aby bol výsledný zvuk B4 bluegrassovejší, nahrával na banjo značky Průcha. Zaujímavosťou je, že mu lekári diagnostikovali fokálnu dystóniu a pri hraní nepoužíva ukazovák pravej ruky! Kontrabas v Karolových rukách to všetko istí a keď treba, tak aj rozkráča tempo potrebnými tónmi. Kapela je zohratá, inak by to nemohlo znieť tak jednotne.

Celé album je snímané naživo priestorovým mikrofónom Ear Trumpet Labs Myrtle a nahrávané na 2 stopy cez kotúčový magnetofón Revox B77, výsledkom je mononahrávka bez akýchkoľvek úprav, digitalizované cez aplikáciu Garageband s jemným použitím EQ a export do YT. Kapela išla naostro, ako za starých čias a treba povedať, že aj zvukový inžinier Ľuboš Šupák odviedol skvelú robotu. Za zmienku stojí aj to, že všetky skladby sú nahrávané v ladení 432Hz.

Čo dodať na záver? Textár a spevák, akým Jaro Nečesaný bezpochyby je, už dávno hráva prvú ligu. Bluegrassová a country komunita vie veľmi dobre, čo v ňom drieme a čoho je schopný, preto už v roku 1991 dostal ocenenie od SCMA za textársku činnosť a už v roku 1997 na festivale BgVF v Hornej Porube ocenenie za doživotné dielo a prínos pre slovenskú tvorbu v bluegrassovej hudbe.

Preto ak môžete, nenechajte si ujsť najbližší koncert kapely B4-Bluegrass Quartet. Alebo len počas dlhých zimných večerov pri pozeraní YT kliknite na jeden z hore uvedených odkazov…

Pavol Daňo, 24. 11. 2025