CD: Liam Purcell, Johnny Meyer, Will Cassell, Danny Barnes

ɷWill Cassell – Calamity : 13.11.   Will je gitarista, prináša EP o šiestich inštrumentálkach, pár vlastných, jedna tradičná a jedna od Tonyho Ricea. Thomas Cassell on mandolin, Josiah Nelson on fiddle, Justin Alexander on banjo, and Johnny Calamari on bass. Plus Wyatt Rice, Hunter Berry, Matthew Davis, Josiah Nelson, Tray Wellington.

ɷJohnny Meyer – Porch Light* : 20.11.   Johnnyho sme mohli vidieť opakovane na FB zo Station Inn, hrá tam s výbornou zostavou každý pondelok a celé záznamy zverejňuje. Sám odchovaný bluegrassom vie na banjo aj gitaru skvelo a spieva tiež tak. Na štúdiovom albume počujeme dosť mandolíny a rezofonickej  gitary (Mary Meyer, Gaven Largent), aj keď je to štýlovo country. BG veľmi blízko je Sailing Song, kde JM zahrá aj na banjo. Alebo swingovka Tennessee To Timbuktu je pekne svižná.

ɷLiam Purcell and Cane Mill Road – Roots : 27.11.   Kapela si predÍžila názov o meno frontmana a mladučkého mandolinisty. Zaujímavý moderný materiál aj štýl, kuknime na basové sólo v Born A Cowboy.

ɷDanny Barnes – Man On Fire* : marec   Tento dobrý bigbít hraný jazzmanmi sa dostal tohto roku do nominácie na Grammy za bluegrassové album. Takže okrem spievajúceho banjisty Dannyho s bigbítovou a punkovou minulosťou môžu Grammy v tomto žánri dostať aj jeho spoluhráči – John Paul Jones on bass & mandolin, Bill Frisell on guitar & Matt Chamberlain on percussion. Toho prvého sme poznali z Led Zeppelin, druhý je prominentný jazzový gitarista a tretí rovnako prominentný bubeník (Dylan, Bowie, Springsteen, Gabriel ad.). Poslednou skladbou s country náladou sa Danny (asi) prezradil, v úvode po česky hovorí lebo skôr šomre: „To neni von…“. Možno z textu piesne vyplynie, o kom je reč. Aj tá nahrávacia logistika CDčka je zaujímavá: Danny nahral svoje party v štáte Washington (to je na opačnom konci Ameriky ako mesto Washington), zeppeliňák v Londone, ďalší dvaja v Brooklyne a v Los Angeles. ps. Minulý album Dannyho v triu s Grismanovcami bol o niečom inom, písali sme tu o nich pred rokom.

ɷɷ Sean Watkins   Keď už sme u tých čudesností, mimochodom album s Chamberlainom urobil v marci aj Sean Watkins, ktorý si pomimo Nickel Creeku alebo duetov so sestrou otvára aj iné horizonty. Pestré a alternatívne že až. Aj známa melódia My Bonnie je zaranžovaná do hustých rytmov a psychedelična. Tam je aj asi 7 taktov bluegrassového čohosi v koláži iného psycha. Sean asi počúval Jacoba Colliera. Ďalší tohoročný album (január) Seana s cimbalistom, čelistom a huslistkou – The Bee Eaters je viac akustický.

Michal Hromčík, Moravské Lieskové