ɷThe Infamous Stringdusters – Dust the Halls: An Acoustic Christmas Holiday! : 4.12.

 

ɷSturgill Simpson – ‘Cuttin’ Grass, Vol. 2: The Cowboy Arms Sessions* : 10.12.

ɷCrandall Creek – Headed South : 11.12.

ɷTim Stafford – Tunes & Ballads : 14.12.

ɷMules & Men – Roscommon Country Line : 28.8. Muzikanti z Dublinu, svoj štýl volajú acid-kelt-grass. Výborné výkony, aranže, všetko.

 

ɷJon Stickley Trio – Scripting the Flip* : 3.4.   Progresívne trio gitaristu, huslistky a bubeníka. V skladbe Driver hrá na banjo Andy Thorn. Záverečná fidlovačka pôvodne od Kennyho Bakera naberá nové prvky a smery. Basové party si zrejme nahral sám Jon, kedysi tiež basista bluegrassovej kapely Town Mountain, ktorý sa rád vrátil ku gitare. O Jonovi napísal Guitar Player Magazine toto: mixture of bluegrass, Chuck Berry, metal, prog, grunge, and assorted other genres — all thoroughly integrated into a personal style, with inspiration ranging from Green Day to Duran Duran to Tony Rice to Nirvana, Grateful Dead, David Grisman and beyond.

ɷVarious Artists – A Very Acoustic Christmas : 2018

Video

**IBMA urobilo pár benefičných videí aby sme vedeli prispieť na prevádzku aktivít organizácie, ktorá rozvíja a podúoruje bluegrass. Súčasťou týchto relácií sú aj živé vystúpenia. Skvelý je trebárs Jim Hurst alebo Becky Buller s kapelou.

*Johnny Meyer hral tento raz v Station Inn bez dobra a mandolíny, no zato mu spolu-páchateľom bol skvelo spievajúci Mo Pitney, ktorý aj hrať vie dobre. Je jednou zo súčasných nových hviezd country žánru a jeho hlas je na to dokonalý, no je to tiež odchovanec bluegrassových jamov. Ako high-light odporúčam jeho pieseň Behind This Guitar – aj kvôli textu – viď 23:40. Ďalej precízno zaspievanú aj zahranú vec od huslistky Jenee od 41:00 – Funny How Time Slips Away od Willie Nelsona (vyčkajme až do konca!). Mo ako spevák robí česť aj haggardovkám ako je Farmer´s Daughter (1:32:12). A na zožranie je (anti-) alkoholistická chuťovka Chug-A-Lug od Rogera Millera, bluegrassáci poznajú od Kentucky Collonels s Clarencom Whitom – 1:22:22. Z edukatívnych  dôvodov pripájame aj KC verziu, najmä pre gitaristov.

História a debata

Udalosťou tohto Decembra, keď si pripomíname 75 rokov od prvého koncertu Blue Grass Boys so Scruggsom v Grand Ole Opry, je debata na tému: kto je naozajstným otcom bluegrassu – Bill Monroe alebo Earl Scruggs? Prvý experimentoval s obsadením nástrojov a vytvoril zvuk kapely s typickou novou úlohou mandolíny. Druhý doplnil nový štýl kapelnej hry o ten veľmi podstatný prvok – úžasné pickované banjo s rytmickými finesami, obohatenými melódiami, strhujúcou kombináciou rollov a bravúrnosťou, ktoré tu do tej doby neboli. Ja by som sa pridal ku názoru, že skutočný nový štýl ďalej kopírovaný a obdivovaný začal s pridaním Scruggsovho banja. No ako posúdime kto je otcom – ten čo mozaiku začal lebo ten čo ju dokončil? Obšírnu debatu môžeme sledovať tu aj inde. Príjemná zmena v porovnaní s nikdy nekončiacimi debatami k téme „čo je a čo nie je bluegrass“…

Súťaž!!!

A keďže „náš“ banjista zaváľal perfektne vo virtuálnej svetovej súťaži, vynára sa otázka, či by chalani dobre živený mliečnymi výrobkami (alebo da-akí iní) nevedeli zabojovať aj vo virtuálnej súťaži kapiel. Tam to má akurát špecifikum, že hlasovať budú tento raz diváci cez Facebook a kto vie či by naša kapela dostala toľko hlasov od našich aj zahraničných divákov. No hodená rukavica to je. Pre začiatok treba natočiť 6-minutové nové  video s muzikou vašej kapely. Aj multi-jazykoví nizozemšťani môžu. Do konca Januára.

Michal Hromčík, Moravské Lieskové