Bluegrass Wellness 2023 – Hotel Amália 6. až 10. 8. – reportáž

V dňoch xx.xx – xx.xx sa uskutočnil x. ročník podujatia Bluegrass Wellness. Konalo sa to v hoteli xx v xx a zúčastnilo sa ho xx účastníkov. Nálada bola výborná, iba počasie príliš nevyšlo. – Asi takto nejako by mohol začať nejaký oficiálny oznam, ktorý by vydala tlačová agentúra XY a možno by sa to objavilo aj na nejakých internetových stránkach alebo dokonca aj v novinách. A v podstate by týmto začínal a končil tento článok. Ale skúsim to trochu inak.

Hneď na začiatku sa priznám, že som nebol aktívnym účastníkom týchto zaujímavých hudobníckych dielní. Nazval by som sa akýmsi pasívnym príštipkárom, pretože som si vyberal iba hrozienka a dochádzal som na večerné koncerty. Ale skúsme pekne od začiatku.

Bluegrass Wellness je akýmsi príjemným hudobníckym spestrením letného obdobia. Ponúka možnosť vypadnúť z bežného života, nechať si dovolenkový program organizovať niekým iným a popritom rozvíjať aj svoje hudobné zručnosti a získavať nové poznatky. Možno nie až tak príliš muzicírovať, ale ukázať svoje lenivejšie ja a užívať si. Takáto je idea tohto podujatia. Stretnúť sa v nejakom príjemnom hoteli, kde okrem samotných bluegrassových hudobníkov môžu prísť aj ich rodinný príslušníci, stráviť svoju viac času, oddýchnuť si v saunách, vírivkach a bazénoch a potom sa spoločne s lektormi vrhnúť na trápenie hudobných nástrojov. Ono to môže byť celkom zážitok zháňať nejaký hotel, v ktorom sa zíde desať bendžistov a začnú tam fidlikať. Asi by o tom vedeli najlepšie rozprávať Eva Beňačková a Jana Hrašnová, ktoré organizujú práve túto časť podujatia. Zvyčajne býva veľký záujem, a preto sa organizujú dva turnusy. Tentokrát však bolo trochu menej času na zháňanie hotela, a tak z toho vzišiel aspoň jeden. Všetkých hudobných nadšencov zastrešil Hotel Amália v tatranskej obci Nová Lesná od nedele 6. augusta do štvrtka 10. augusta. Úplne skvelý štartovací bod na túry po Vysokých Tatrách. Avšak tí, čo sa na ne tešili, zostali sklamaní. Počasie príliš neprialo a ku dažďu sa pridružil aj chlad. O to viac a dlhšie si mohli kosti vyhrievať v saunách a bazéne. A samozrejme hrať na svojich nástrojoch. Ako vyzeral taký bežný deň hudobníka?

Eugen Fisla, gitara, skupina Tieň: „Keď to zoberiem od rána, tak po raňajkách začne prvá prednáška, ktorá ma zaujíma. Zatiaľ som nezmeškal ani jednu. Ondro (Kozák) to dobre podáva, má zaujímavé témy, čo sa týka aj základov hudobnej teórie. Dnes sme mali stavbu vokálov, zajtra má byť súhra v kapele. Toto býva doobeda. Potom sú individuálne hodiny, kde sa väčšinou môže zúčastniť aj niekto druhý, kto má záujem. Dnes som bol pri Jirkovi Zapletalovi. Takže občas idem šmírovať iných. Zajtra mám ja hodinu, takže možno príde niekto šmírovať mňa. Poobede je opäť nejaká prednáška. Pracovali sme na vokáloch. Ondro si nás rozdelil do skupín, kto mal záujem a snažili sme pracovať na štvorhlasoch. Každá skupina sa mala naučiť iný hlas a zospievávali sme to. Bolo to zaujímavé aj zábavné. Hoci človek hrá aj štyridsať rokov, vždy sa dozvie nejaké nové a zaujímavé informácie. Sú tu však aj takí, čo sú úplní začiatočníci. Možno je to niekedy ťažké skĺbiť, aby to tempo nebolo pre nich prirýchle, ale nikdy nie je problém zájsť za lektormi a spýtať sa ich, čo potrebuješ.“

Ako neúčastník zájazdu som sa do hotela aspoň vkrádal po večeroch, kde som si vychutnával koncerty. V nedeľu večer sa predstavilo zoskupenie Because of Blue, ktoré tvorí speváčka a gitaristka Helena Křečková „Pomněnka“, gitarista a spevák Jirka Zapletal a na kontrabas Vojek Ketman. Priniesli svoje bluesové melódie, ktoré nádherne dokresľovali atmosféru nedeľného večera, kde za oknami bola hustá tma v spojení so sychravým počasím.

V pondelok zaznel „ladygrass“ v podaní ženskej kapely Od plotny skok. Mal som ich možnosť naživo počuť prvýkrát a veľmi sa mi to páčilo. S citom vybraté melódie od amerických bluegrassových interprétok tak, aby sedeli speváčkam a samozrejme aj vlastná tvorba, ktorá bola rovnako kvalitná a zaujímavá. Dievčatá zožali úspech a mnohí si ihneď po koncerte išli kúpiť ich najnovšie CD s názvom Známe se.

No a v utorok to bol koncert lektorov v podaní Petra Mečiara, Ondru Kozáka a Vítka Hanulíka. Páni si často menili hudobné nástroje a ukázali tak svoju multiinštumentálnosť spojenú s virtuozitou a nadžánrovosťou. Príjemne ich doplnila gitaristka a speváčka Šárka Minářová.

Po skončení vystúpenia som sa spýtal Peťa Mečiara, ako vyzerá taký deň lektora na bluegrassovej dielni.

Peter Mečiar, banjo, dobro, basa: „Deň lektora na dielni je veľmi zaujímavý, pretože začína niekedy v noci a niekedy ráno končí. Lebo prakticky stále máme čo robiť. Konkrétne na tejto dielni, kde sme, tak to má Ondro Kozák, čo to celé organizuje, veľmi dobre poskladané a máme plán na každú minútu. Niektorí sa staráme o individuálnu výuku jednotlivých nástrojov, máme aj hromadné lekcie, teoreticky zamerané na rôzne oblasti od harmónií po odpočúvanie hudby, vokálne skúšky, vysvetlenie stavby vokálov, práca v kapele, práca na mikrofóny. Tým pádom máme celý deň nejako zadelený a po skončení výuky vždy bývajú koncerty, aj žiacke, keď si tu žiaci vytvoria rôzne kapely, nacvičia vybrané piesne a môžu ich zahrať. Keď sa neučí a nie sú koncerty, tak počas voľných chvíľ, kde sa dá, tak tam sa džemuje. Niekde medzi tým je trochu spánku.“

Už niekoľkokrát tu bol spomínaný Ondra Kozák, ktorý vďaka skúsenostiam z organizácii podobných podujatí, má hlavné slovo pri tvorbe toho muzikantského programu, rozdelenia jednotlivých lekcií, či už individuálnych alebo skupinových a jednoducho drží ochrannú ruku a je akýmsi patrónom tých, čo si tu prišli zahrať a niečo sa naučiť. Preto som si ho odchytil po skončení lektorského koncertu a spravil s ním menší rozhovor. Ak sa nenahneváte, jeho slová preložím do slovenčiny a povyberám niekoľko najzaujímavejších myšlienok, ktoré môžu byť inšpiráciou a povzbudením aj pre tých, ktorí majú obavu ísť na podobnú dielňu.

Ondra Kozák: „Musím byť dobré vyspatý a v dobrej nálade, pretože neustále som v kontakte s ľuďmi, ktorí buď niečo potrebujú, alebo sa chcú iba porozprávať. Okrem toho sa s nimi snažím byť aj trochu mimo, aspoň prehodiť pár slov, pretože mnohí z nich sú plachí a aby sa tu cítili dobre. Stačí sa ich niekedy len spýtať, ako sa majú, či hrajú v nejakej kapele, iba jednou vetou. Oni si potom zapamätajú, že sa o nich niekto zaujímal a spomínajú, že im tu bolo dobre. Ale mňa to aj zaujíma, pretože je to akoby zázrak, že tá komunita u nás akosi funguje. Že sa toľko ľudí dalo dohromady a stále prichádzajú noví a noví. A kde sa stále berú? Inde v Európe, kde stretávam iných muzikantov a lektorov, tak nám toto závidia. Že tu v každom meste na Slovensku alebo v Čechách sú pravidelné sleziny, kde sa hrá táto muzika.“

„Môj deň lektora je taký, že ráno sa zobudím čím neskôr to ide. Po raňajkách nejaká tá prednáška, kým sa ľudia trochu preberú. Prednáška je trochu silné slovo, skôr preberáme skúsenosti, rôzne otázky na rôzne témy. Tu je to hlavne o individuálnych lekciách a nácvikoch v menších kapelách. Poobede je to podobné a večer nejaký ten koncert. Treba ho nejako nazvučiť, samozrejme sa tu aj fotí, aby ľudia mali nejaké pamiatky a potom sa džemuje. Napríklad v ten prvý večer sa snažím ten džem rozbehnúť, pretože ľudia sa nepoznajú. Som rád, že vždy prídu nejakí noví, avšak treba ich začleniť do toho všetkého. Jednoducho to treba rozbehnúť, aby nebolo ticho, tak zoberiem tu gitaru a začneme. Aby sa aj napríklad nerozbehol nejaký ten džem, ktorý je príliš zložitý, kde začnú hrať pokročilí. Potom tam hrajú štyria pokročilí a ďalších 20 ľudí tam sedí. Síce sa im to páči, ale takto to na tej dielni nechcem. Potom ten džem začneme niekde inde, alebo to láskavo usmerníme tak, aby sa mohli pridať aj tí ostatní. Nie vždy to ide, ale tak nejako to prebieha.“

„Výber lektorov na takéto podujatie nie je príliš veľký. Dobrých hráčov v Čechách a na Slovensku je dosť, ale to nestačí. Aby to bol dobrý lektor, ku ktorému sa žiaci budú radi vracať, musí mať ešte ďalšie vlastnosti. Po prvé musí mať čas. Jednoducho si musí napríklad zobrať dovolenku alebo má prázdniny ako Vítek. Že je fajn do party. To znamená, že džemuje s tými ľuďmi, nie je namachrovaný, že nikoho neodsudzuje, pretože nehrá tak dobre. Veľa ľudí ma z toho obavy. Tiež ich mali jeden rok alebo dva, keď sme sem pozvali Luboša Malinu. Ako človek je to miláčik, ale toto ľudia o ňom nevedia, pretože na tom pódiu pôsobí, že má nejakú auru okolo seba. Mysleli sme si, že to bude bomba, prihlási sa veľa ľudí, ale nebolo to tak. Pretože mnohí si povedali, že jednoducho nebudú dosť dobrí, aby sa prihlásili k Ľubošovi Malinovi na bendžo. Takže aj toto niekedy treba brať do úvahy, aby sme neodradili ľudí. Mnohí sú u nás veľmi sebakritickí a plachí. Aj toto sa snažíme odbúravať, že na tých dielňach nikoho nesúdime, nikoho nehodnotíme. Snažíme sa nájsť to dobré a to rozvíjať. A potom ten človek – hudobník ešte musí chcieť učiť. Pretože mnohí sa nejako, či odposluchom, alebo improvizáciou, naučili hrať, sú špičkoví muzikanti, ale nikdy nad tým nerozmýšľali nejako metodicky. Nedokážu opísať, prečo robia to, čo robia.“

„Máme šťastie, že Peťo Mečiar, ktorého tu máme celkom pravidelne, hrá na niekoľko nástrojov, ja tiež hrám na niekoľko nástrojov a Vítek tiež, máme nejaké hudobné vzdelanie, takže sme schopní učiť na rôzne nástroje. To je aj ten dôvod, prečo tu tí chlapci sú.“

Siedmy ročník Bluegrass Wellnessu azda dopadol dobre. Pred tým sa konal vo Vršatci, v Oščadnici (známejšej ako Veľká Rača) a tentokrát asi na najlukratívnejšej adrese na Slovensku. Pre mňa osobne to bol vždy akoby každovečerný vchod do iného sveta, keď som prechádzal okolo recepcie v Amálii a stretol tam mnoho známych tvárí. Alebo som sa len niekomu prihovoril, či sme povtipkovali. Jednoducho som sa tešil, že tam som. A verím, že nie naposledy, ale najbližšie azda ako účastník.

Dušan Gemerský