Za horou alebo ľudovo Zahura je údolie, ktoré je súčasťou historického mestečka Spišské Vlachy, od ktorého centra je vzdialené asi tri kilometre. Vedie tam rozbitá asfaltka, ktorá sa v určitom momente mení na krásne spravenú cestu. Po prechode lesmi neustále hrozí stretnutie s divou zverou a cestu lemujú mnohé chaty a domčeky. V istom momente sa človek ocitne pri jazierku, nad ktorým svieti názov Zahurawood, pár rybárov tam máča silón a smädného pútnika privíta chata Sabinka.

A práve tu sa odohráva jeden z mála bluegrassovo ladených festivalov na Slovensku – BgSpich Zahura fest. Tento festival je voľným pokračovaním festivalov, ktoré organizovali členovia skupiny Zahuraci. V roku 2017 hrozilo, že už sa tu žiadna podobná hudobná prehliadka neuskutoční a tak to zobralo do rúk občianske združenie BGSpich a pokračovalo sa v bluegrasse. Teda nedá sa povedať, že na pódiu tu znie iba tento žáner. Počas existencie podujatia tu boli už aj rôzne folkové a country akustické zoskupenia.

Tento ročník sa uskutočnil v sobotu 6. augusta. Bolo príjemné teplé počasie, slnko zalezené za oblakmi a sem-tam zafúkal silnejší vietor. Tak tam lietali klobúky, plastové poháre od piva, stany a zdalo sa mi, že do neďalekého lesa letelo aj akési bendžo. Na podujatie sa prišlo pozrieť pomerne veľa ľudí – rôzni miestni obyvatelia, trampi, miestni trampi, chatári, turisti, pár opilcov a samozrejme aj nadšencov country a bluegrassovej hudby. Vstupné je zadarmo, o to viac zostalo na pivo, klobásy alebo guláš. Deti tu majú k dispozícii pekné ihrisko a tak si tu každý nájde to svoje. Z organizačného hľadiska sa mi festival zdal na výbornú a cítil som sa tu príjemne. Pod pódiom bolo dosť miesta na sedenie, aj na tancovanie. Celé to tu ozvučoval Peter „Sabik“ Szabadosz. Teda okrem zabezpečenia správneho zvuku si zahral aj v troch kapelách. Ale to je už iný príbeh.

Celé to odštartovalo o tretej popoludní. Hneď na začiatku ma moderátor rozosmutnil, keď oznámil, že z pôvodných piatich kapiel bola jedna vyradená covidom. Bohužiaľ, to bola skupina BG Time, na ktorú som bol najviac zvedavý, lebo som ju roky nevidel a nepočul. Ale to sa stáva v tejto dobe koronovej. Odštartovala to tak celé iná bratislavská formácia – Grajciar. Počul som ich prvý krát a ako sami povedali, hrajú niečo medzi country, folkom a bluegrassom. Hudobnícky to bolo príjemné, chlapi spievali poväčšine po slovensky, len im bolo slabšie rozumieť. Chcel som sa sústrediť aj na texty, ale hlavný spevák bol veľmi málo počuteľný a tak som v podstate dostal do uši len refrény, kde už spievali viacerí. Napriek tomu ma chlapi zaujali a bol to príjemný začiatok.

Po Grajciari na plochu pred pódiom napochodovala miestna linedancingová skupina Zahuračky, ktoré predviedla pár tancov zo svojho repertoáru. Mám pocit, že každým rokom je ich viac a viac. Čo je len dobré.

Zahuračky

Michal Barok, Michal Vavro, Peter Szabadosz a Dodo Jagerský spravili akýsi revival hlohovskej bluegrassovej skupiny z 80. rokov – Slovgrass. Ako som sa dozvedel, čo budú hrať dávali dohromady iba veľmi krátko a to je aj trochu na škodu. Bolo to cítiť a hoci sú parádni muzikanti, netreba podceňovať publikum. Napriek tomu predviedli niekoľko výborných vecí a prial by som si, aby pokračovali ďalej. To by už nemalo chybu. Tento typ bluegrassu s prvkami jazzu, funky, ale i tradície sa mi páči.

Slovgrass

Po tom, ako si počas ďalšej prestávky zatancovali aj diváci, na pódium vystúpil brezniansky uragán – teda Vodopád. O ich poslednom albume som písal už dávnejšie a som rád, že chlapi zahrali niekoľko kúskov aj z neho. Dokonca ho aj tu na Zahura feste pokrstili. Niekoľko rokov po vydaní…  Vidieť slovenského Doyla Lawsona – Ondreja Pacigu tancujúceho za kontrabasom vždy človeka nabije pozitívnou energiou. K tomu keď sa pridá zvyšok kapely, je z toho neskutočná energická show, počas ktorej nie je hluché miesto. A tak to bolo aj na Zahure. Vystúpenie potešilo.

Vodopád

Koncertnú časť uzatvárala jediná kapela, ktorú sme na Zahura feste mohli vidieť aj minulý rok – Funny Beans. Tentokrát dorazili v nekompletnom obsadení – mandolinista Dušan Zapalač a gitaristi Peter Hlavatý a Rob Oravec. Túto trojicu posilnili na dobre Sabik, na kontrabase Ondrej Paciga a na bendže Marián Mokrý. Fazuľáci to majú celkom dobre našliapnuté s pomerne veľkým množstvom vystúpení na Slovensku a v Čechách. Ponúkajú akýsi mix slovensko-česko-anglických skladieb podporených slušnými vokálmi a samozrejme dobre zvládnutými inštrumentmi.

Zahura fest 2022 bol svojou atmosférou výborným podujatím. Ľudia sa prišli baviť a aj sa bavili. A o to tu predovšetkým išlo. Verím, že sa táto tradícia zachová a môžem sa tešiť dobrej bluegrassovej akcii aj tu na východe Slovenska.

Dušan Gemerský, Slovensko