Henrich Novák – rozhovor, 2. časť

Henrich NOVÁK (1961) – rozhovor s najznámejším slovenským dobristom, aj o tom, kto všetko hral v kapele Fragment, zážitky s touto kapelou po USA, aký má vzťah k Dobrofestu a aké sú možnosti vyučovania na dobro.

Slovgrass: Tvoje pôsobenie vo Fragmente od začiatku až po koniec… Fragment a USA… Kto všetko hrával v minulosti vo Fragmente?

HN: To je široká téma… FRAGMENT vznikol po príchode Svaťu Kotasa do Bratislavy. Rok vzniku mohol byť tak 1982, alebo začiatkom 83. Ten oslovil dostupných muzikantov, po nejakých výmenách a pokusoch sa zostava ustálila na: Svaťa Kotas – banjo, Rado Belcák – gitara, spev, Dušan Titi Bachratý – mandolína, Milo Kopecký – basa a ja. Takto sme absolvovali na scéne úspešný rok 1983, vyhrali sme Karvinský Totem a hrali po celej republike.

Následne som z rôznych dôvodov kapelu opustil a v nasledujúcich rokoch sa v kapele vystriedali snáď všetci dostupní hudobníci. Po nejakom čase kapela ukončila činnosť a nakopla sa znova až začiatkom 90-tych rokov s príchodom Jany Dolákovej ako hlavnej speváčky. Svaťa opäť oslovil mňa, Emila Formánka a Jirku Polu (basistu Poutníkov). V tejto zostave sme natočili náš prvý album v 1994 a poslali ho do Štátov do IBMA a tá nás vybrala na tzv. showcase ako zahraničnú kapelu na najväčší festival poriadaný IBMA v Owensborre v Kentucky v roku 1995. Tam sa nám podarilo vďaka rôznym priateľom (Rosťa Čapek) dostať, a tak sa to vlastne všetko začalo.

Potom však nastalo turbulentné obdobie, postupne sme z kapely odišli ja s Emilom, potom nasledovali rôzne zmeny zostáv, ktoré by asi vedel taký Svaťa opísať lepšie ako ja, ale nakoniec sa naše cesty opäť stretli a my sme v 1998 v zostave Svaťa, Jana, Mišo Vavro, Stano Palúch, Milan Trnka a ja vyhrali súťaž európskych bluegrassových kapiel poriadanú SPMBGA (organizácia za zachovanie bluegrassu) vo Viedni. Výsledkom bolo okrem finančnej odmeny aj mesiac dlhé každodenné účinkovanie v Silver Dollar City v Missouri. Navyše v tom roku ešte IBMA znova vybrala ďalšie album Fragmentu a pozvala nás opäť na showcase. Takže sme boli v tom roku v USA 2×.

Myslím, že to bolo vtedy, kedy sa nám podarilo získať booking agenta v Štátoch, ktorým sa stal Terry Lease z Illinois. Týmto sa začala éra našich dlhých turné po USA, ktoré sme za celé obdobie objazdili snáď okrem Hawaiia a Aljašky takmer celé.

V roku 2000 sa zostava opäť zmenila, Svaťa, Jana, ja a Pavel Malina. Namiesto pôvodného Pepu Malinu, ktorý pred turné z kapely odišiel, zahosťoval mladý Zdeněk Jahoda a v tom roku sa podaril skvelý úspech – vystúpenie v Grand Ole Opry ako hostia v bloku Johnna Andersona a The Whites. Neuveriteľný zážitok!

Nasledujúci rok prišiel do kapely Milan Marek na mandolínu a o rok nato nahradil Pavla Malinu mladý Tomáš Juřena. Aby toho nebolo málo, na konci roku 2002, po skončení turné, odišiel pre rôzne nezhody a iný pohľad na fungovanie kapely, aj zakladajúci člen Svaťa Kotas a nasledujúci rok ho nahradil Richard Ciferský.

Od 2003 do 2005 sme zažili asi najlepšie roky Fragmentu na turné po USA. Aj keď boli veľmi vyčerpávajúce a dlhé, Fragment sa stal na americkej bluegrassovej scéne známym pojmom, absolvovali sme mnohé prestížne akcie, nechali si v Nashvillu zmixovať 2 CD, vydali jeden živý album priamo v USA.

Na konci turné v 2005 sa Jana rozhodla zostať v Štátoch (vydala sa za Stephena Mougina, gitaristu kapely Sama Bushe), kapela si potrebovala oddýchnuť a jednotliví členovia vyriešiť svoje osobné fungovanie.

Jedno krátke turné sme absolvovali ešte v 2007 už s Ondrom Kozákom na gitaru a Petrom Brandejsom na banjo, potom ešte malé spomienkové turné v roku 2011 opäť s Ondrom a Richardom Ciferským. Krátke, teraz už európske turné, sme naposledy absolvovali v rovnakej zostave v roku 2013.

Poznámka Slovgrass: videoklip – kapela FRAGMENT na turné po USA, 2004

Slovgrass: DOBROFEST ako pocta tomuto nástroju… Akú úlohu si v ňom hral Ty? Dieľne, rozhovory, prípadné tlmočenie a spolupráca s muzikantami z USA?

HN: Dobrofestu som sa zúčastňoval od prvého ročníka, keď ho inicioval ešte Peter Gašpar. Prvé dva roky som pôsobil spolu s Paľom Hraškom ako dramaturg a aj ako účinkujúci. Mám dve ceny Johna Dopyeru z pôvodného Dobro Festivalu a ani jednu z Dobrofestu.

Potom, čo prevzali festival Trnavčania, som bol už len pravidelným účinkujúcim. V roku (tuším) 1991 som prekladal workshop Stacyho Phillipsa. Škoda, že z toho nie je žiaden záznam, Stacy bol skvelý!

Samozrejme, väčšinu dobristov som poznal už pred Dobrofestom, z našich ciest po Európe, ale hlavne po Štátoch. Ľutujem, že som nebol akčnejší a neurobil som rozhovory s jednotlivými hráčmi, v 90-tych rokoch ešte nebolo tak jednoduché ako dnes natočiť video, alebo nahrať podcast.

Istý čas, som vďaka projektu Dobrofestu pôsobil ako učiteľ Dobra na Ľudovej škole umenia Schneidera Trnavského v Trnave, ale bolo pomerne obtiažne dochádzať pravidelne do Trnavy, a po čase celý projekt zanikol.

Jeden z pôvodných iniciátorov festivalu Dobra, Peter Gašpar, ma nedávno oslovil s iniciatívou Resonating Heritage (Rezonujúce Dedičstvo), či by som sa spolu s ním nestal tvárou tohto projektu. Hlavným cieľom tejto iniciatívy je osláviť storočnice vynálezu rezonátorovej gitary (1926 – 2026) a dosiahnuť oficiálne kultúrne uznanie jej slovenských koreňov. Taktiež vytvoriť globálnu komunitu hudobníkov, umelcov a nadšencov, ktorých dobro ovplyvnilo. Neoddeliteľnou súčasťou tohto poslania je snaha o oficiálne zapísanie rezonančného systému akustických hudobných nástrojov do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

Poznámka Slovgrass: link – viac info o projekte RESONATING HERITAGE

Slovgrass: Boli nejaké hudobné prestávky v tvojom muzikantskom živote? Si jeden z mála, ktorý sa snažia živiť len muzikou… Hrávaš teraz v nejakej kapele?

HN: Vlastne ani veľmi nie, boli obdobia, kedy sa hralo viac, inokedy menej, ale nikdy som nemusel prestať hrať. Za mnohé vďačím mojej manželke Ivete, vďaka ktorej som mohol a môžem robiť muziku a ktorá to celé zvládala so mnou, vo výchove našich detí a podobne.

Mal som zopár „side jobov“, ale nikdy to nikam moc neviedlo, a pochopil som, že mám robiť to, čo viem. Tak sme začali robiť naše workshopy Resoland a začal som intenzívnejšie učiť hru na dobro.

Čo sa týka kapiel, momentálne hrám v kapele Vierky Šustekovej, ďalej v Novom Rownáku Viktora Půčeka a stále s pezinským Arionom. Momentálne ale žiadna bluegrassová kapela…

Slovgrass: Funguje ešte tvoja cestovka RESOLAND? Workshopy po celej Európe, dobro dielňa u Teba na chate? Je možnosť online výučby?

HN: Cestovka nefunguje, vlastne sme ju nikdy nespustili, bol to taký nápad, ktorý sa neuskutočnil. Chceli sme sprevádzať ľudí po miestach spojených s bluegrassom v USA. V tom čase som sa nevedel naštartovať, teraz, keď sme boli párkrát s kamarátmi na podobných výjazdoch a vlastne to bolo niečo ako pôvodný zámer tej cestovky, ktorý sme mali, na to už nemám energiu.

Slovgrass: Známe sú tvoje workshopy po celej Európe, funguje ešte Dobro dielňa u teba na chate? Je nejaká možnosť online výučby?

HN: Áno, dielne Resoland stále fungujú, plus ďalšie workshopy, na ktoré ma zavolajú iní (napr. Zlatohorská horečka Ondru Kozáka) doma a aj v zahraničí. Už 13-ty rok učím na dielni Musique Acoustique vo Virtone v Belgicku a neďaleko Bruselu mám každý rok svoju vlastnú dielňu, vždy koncom roka. Plus, čo sa naskytne a kto ma požiada.

S online lekciami to síce nie je až tak intenzívne, ale občas sa záujemci nájdu, ľudia to zrejme chcú vidieť a počuť tvárou v tvár. Je možnosť aj celodenných individuálnych lekcií u mňa doma, alebo na chate a to sa tiež občas udeje.

Poznámka Slovgrass: video – ukážka lekcie na dobro

Slovgrass: Vydal si nejakú školu hry na dobro? Čo by si odporučil začínajúcim dobristom?

HN: Vytvoril som krátky kurz pre začínajúcich dobristov, ktorý by sa dal nazvať vstupnou informáciou. A áno, stále plánujem vydať celo formátovú školu hry.

Pre začínajúcich dobristov – vydržať, prekonať počiatočné technické úskalia, ísť do toho naplno. Začiatky sú náročné a prekoná ich len ten, ktorý sa nedá odradiť. Hľadať stále inšpiráciu a byť hladný po informáciách. No a samozrejme cvičiť! A možno ešte – nájsť si mentora…

Slovgrass: Koľko hráčov na dobro registruješ u nás? Je nejaká možnosť zvýšiť záujem o hru na tento nástroj?

HN: Koľko je dobristov u nás – no o Čechách nemám prehľad, tam ich bude dosť, aj keď tých špičkových je hŕstka. Na Slovensku by som povedal možno 10, možno o niečo viac a tých špičkových, tiež len hŕstka.

Zvýšiť záujem, hmm… myslím, že v poslednej dobe sa ľudia zaujímajú o tento nástroj, hlavne keď vidia jeho univerzálnosť a možnosti uplatnenia v rôznych žánroch. Skvelú prácu v propagácii dobra robí Dobrofest, ale určite by šlo urobiť niečo viac aj zo strany nás dobristov. Máme už dlho s Petrom Szabadosom istú myšlienku, dúfam, že ju čoskoro zrealizujeme.

Slovgrass: Písal si aj nejaké texty, ak áno, sú niekde na nahrávkach dostupné? Preferoval/preferuješ vo svojich kapelách skôr slovenčinu alebo angličtinu? Je dôležitejší v skladbe príbeh alebo melódia? Aký máš vzťah k vokálom? V niektorých kapelách si predsa spieval…

HN: Texty som nikdy nepísal, ja na to nemám absolútne žiadne bunky. Pôvodne som sa vždy zameriaval na angličtinu, a to hlavne v spojitosti s tým, že vždy sme chceli hrať vonku, v Európe a hlavne v USA, čo sa nám aj podarilo. Ale dnes mi je jasné, že poslucháči (myslím hlavne domáci) sa musia stotožniť s textom a teda s príbehom. Vadí mi, ak už teda kapela spieva tu doma anglicky a neobjasní vopred publiku príbeh, ako sa majú ľudia stotožniť so skladbou? Takže, je dôležité vedieť, aké ma kapela ciele. Chce hrať len vonku? Alebo len doma? Nejako to skombinovať…

Keď sme hrávali v Štátoch, vždy sme spievali anglicky, ale často ľudia chceli počuť, ako to znie v našom rodnom jazyku. Tak sme nejakú skladbu zahrali v slovenčine. Nevadí mi, ak kapela tu doma má slovenské texty a občas zahrá niečo v angličtine (ak to vedia, slabá angličtina je vždy problém). A v neposlednom rade ide o výpoveď speváka, alebo kapely. Teda chceš sprostredkovať myšlienku, posolstvo? To je dôležité…

A či príbeh alebo melódia? Mám rád dobrý príbeh, ale mám rád aj skvelú melódiu. Najviac je kombinácia oboch. Ale ak by som si mal striktne vybrať, tak ako inštrumentalista si vyberiem melódiu.

Slovgrass: Si rodený Bratislavčan, stále bývaš v DNV? Aká je situácia bluegrassu u vás v regióne a podľa teba celkovo na Slovensku?

HN: Áno, stále bývam v Devínskej Novej Vsi. Myslím si, že situácia s bluegrassom u nás v regióne, ale aj na celom Slovensku, zaznamenala v posledných desaťročiach klesajúcu tendenciu a to platí aj celkovo o country hudbe. Oproti Čechám, ktoré sú považované za bluegrassovú veľmoc v Európe, je to neporovnateľne horšie, napr. nemáme dorast. Nemáme tak široké publikum, nemáme toľko akcií, a naša bluegrassová komunita je pomerne malá a uzatvorená. Navyše nemáme médium, povedzme, nejaké country rádio, takže nevieme vychovávať široké publikum. Nemáme dostatok takých klubov, ako napríklad CAWCA v Nitre, ktorá si môže dovoliť uviesť aj zahraničných umelcov.

Nedá sa uprieť snaha niektorých ľudí a promóterov robiť akcie, veľká vďaka za to, len to naše široké zázemie ešte nie je až tak široké. Vidím v poslednej dobe vzostup niektorých kapiel a zoskupení, to je výborné, snáď sa nám podarí aspoň sa nezmenšovať, aj keď ten dorast by strašne bodol, ako nádej do budúcna.

Slovgrass: Otázka na záver, čo tvoje plány do budúcna?

HN: Plány do budúcna – chcem stále hrať, rád by som sa dokopal k tej škole hry a vlastnému CD a celkovo byť naďalej na scéne.

Poznámka Slovgrass: audio – podcast ATA music s H. Novákom

 

Pro BGCZ.net poskytnul Pavol „Reyo“ Daňo (editoval Milan J. Kalinics)
Veškeré použité fotografie poskytnul z vlastního archivu Henrich Novák

Související články:
Henrich Novák – rozhovor, 1. časť